Globálny slovník portálu IMED

Pojem: 
Hp
Definícia: 

Helicobacter pylori

Kľúčové slovo: 
Helicobacter pylori
Pojem: 
MALT lymfóm
Definícia: 

mucosa - associated lymphoid - tissue lymfóm
Mimouzlinový B-bunkový lymfóm marginálnej zóny.
Pomaly rastúci, tzv. indolentný typ lymfómu, ktorý je charakteristický malými lymfómvými bunkami. Väčšina MALT lymfómov vzniká v žalúdku. Predpokladá sa, že vznikajú následkom infekcie baktériou Helicobacter pylori, ktorá spôsobuje aj žalúdočné vredy. Možnými oblasťami vzniku sú tiež pľúca, koža, štítna žľaza, slinné žľazy a tkanivá obklopujúce oči. Nezvykne sa šíriť mimo oblasti, v ktorej sa vytvoril. Ak sa ho podarí diagnostikovať v počiatočnom štádiu, je dobre liečiteľný.

Kľúčové slovo: 
MALT
Pojem: 
ASGE
Definícia: 

American Society for Gastrointestinal Endoscopy

Kľúčové slovo: 
ASGE
Pojem: 
ACG
Definícia: 

American College of Gastroenterology

Kľúčové slovo: 
ACG
Pojem: 
EHSG
Definícia: 

European Helicobacter Study Group

Kľúčové slovo: 
EHSG
Pojem: 
Osmolarita
Definícia: 

– slovo gréckeho pôvodu, metóda, ktorou sa dá merať koncentrácia roztoku. V medicíne a diabetológii pojem, ktorý odráža koncentráciu základných prvkov v roztoku – Na, K, Cl, a ich pomer k telesným tekutinám.

Kľúčové slovo: 
koncentrácia roztoku
Pojem: 
DKA
Definícia: 

– diabetická ketoacidóza. Patrí medzi akútne komplikácie cukrovky, hlavne u diabetikov 1. typu, ktorí sú životne závislí na prijme inzulínu. Charakterizuje ju vysoká glykémia 15 – 25 mmol/l, dehydratácia s deficitom telesnej tekutiny nezriedka 8 – 12 litrov. Je charakterizovaná nadmernou tvorba ketolátok a elektrolytovým rozvratom.

Kľúčové slovo: 
diabetická ketoacidóza
Pojem: 
HHS
Definícia: 

– hyperosmolárny hyperglykemický syndróm. Patrí medzi akútne komplikácie cukrovky hlavne u seniorov, ktorí sú liečení na diabetes mellitus 2. typu. Úmrtnosť je pomerne vysoká až 50%. V klinickom obraze dominuje extrémna hyperglykémia nezriedka 25 – 50 mmol/l, extrémna dehydratácia, ktorá vznikne v priebehu málo dní. Ketoacidóza väčšinou nie je prítomná.

Kľúčové slovo: 
hyperosmolárny hyperglykemický syndróm
Pojem: 
hranične nezrelý novorodenec
Definícia: 

Jedná sa o novú špecifickú skupinu rizikových novorodencov narodených medzi ukončeným 34. až 36. gestačným týždňom plus 6 dní (medzi 239. až 259. dňom od posledného menštruačného krvácania matky). V anglosaskej literatúre sa používa termín „late preterm“, ktorý zdôrazňuje, že tieto deti sú skôr predčasne narodené a nezrelé, a teda majú zvýšené riziko komplikácií súvisiacich s ich nezrelosťou.

Kľúčové slovo: 
nezrelosť
novorodenec
predčasne narodený
prematurita
Pojem: 
Prechodné tachypnoe novorodencov
Definícia: 

Prechodné tachypnoe novorodencov (TTN, „transient tachypnea of the newborn“) je samo-odoznievajúce ochorenie, ktoré je výsledkom oneskoreného vstrebania fetálnej tekutiny z pľúc. In utero sú alveoly vyplnené pľúcnou tekutinou, ktorú vytvára epitel pľúc aktívnou sekréciou iónov chlóru. Počas pôrodu zrelý epitel pľúc „prepne“ z aktívnej sekrécie Cl- (a tekutiny) na aktívnu absorpciu Na+ (a tekutiny). Neschopnosť nezrelých pľúc prepnúť zo sekrécie fetálnej tekutiny na jej rýchle vstrebanie spočíva v nezrelosti sodíkových kanálikov v pľúcnom epiteli (ENaC). Pretože iba počas posledných týždňov gravidity získava epitel pľúc schopnosť aktívnej reabsorbcie iónov sodíka prostredníctvom expresie ENaC. Ich maturácia prebieha počas posledných týždňov tehotenstva ako odpoveď na endogénne vyplavenie steroidov a katecholamínov, ktoré je spúšťané najmä pri pôrode. Preto sa vyskytuje TTN častejšie pri pôrode cisárskym rezom. TTN vymizne zvyčajne bez následkov cca do 24 až 72 hodín. Stav sa spontánne upraví, akonáhle sa perzistujúca pľúcna tekutina vstrebe lymfatickým systémom. Liečba je podporná (zvyčajne postačí oxygenoterapia), diuretiká nie sú účinné a antibiotiká sa po vylúčení infekcie vysadzujú.

Kľúčové slovo: 
novorodenec
nezrelosť
respiračná nestabilita
predčasne narodený
prematurita
Pojem: 
Weibel-Paladeho telieska
Definícia: 

- sú granuly lokalizované pod cytoplazmatickou membránou pokojových endotelových buniek. Najčastejšie sú morfologicky detegované elektrónovou mikroskopiou. Obsahujú von Willebrandov faktor, P-selektín a antigén CD 63. Obsah granúl hrá významnú úlohu v homeostáze organizmu a v zápale. Štruktúry sú pomenované podľa švajčiarskeho anatóma Ewalda R. Weibla a rumunského vedca Georga Emila Paladeho (1964). (podľa Weibel-Palade bodies: http://en.wikipedia.org 2012)

Pojem: 
Dyslipidémia
Definícia: 

Dyslipidémia je zvýšené množstvo lipidov v krvi. Tento termín zahŕňa viaceré choroby, ktoré môžu mať rôzne formy, pôvod a dôsledky pre zdravie. Medzi prejavy dyslipidémie patrí najmä ateroskleróza, ale napríklad aj xantómy kože.

Kľúčové slovo: 
Dyslipidémia
Pojem: 
Inhibítory proteáz
Definícia: 

Inhibítory proteáz je skupina liekov, ktorá sa používa na liečbu a prevenciu vírusových ochorení, vrátane infekcie HIV a hepatitídy C. Inhibujú proteázy (skupina enzýmov, ktoré vírusy používajú na štiepenie natívnych proteínov) a tým inhibujú ich replikáciu.

Kľúčové slovo: 
Inhibítory proteáz
Pojem: 
spontánny pneumotorax
Definícia: 

je definovaný ako patologické nahromadenie vzduchu v pleurálnej dutine, ktoré vzniklo bez akéhokoľvek vonkajšieho mechanického zásahu.

Pojem: 
videotorakoskopia
Definícia: 

je operačný výkon v pleurálnej dutine bez torakotómie prostredníctvom špeciálnych pracovných nástrojov a kamery cez malé incízie v hrudnej stene.

Pojem: 
pleurodéza
Definícia: 

proces, pri ktorom dochádza rôznymi metódami ku adhéznemu spojeniu medzi pľúcami a leterálnou stenou hrudníka

Pojem: 
pleuroabrázia
Definícia: 

mechanické narušenie povrchu parietálnej pleury, s následným kapilárnym krvácaním, ktoré vedie k zlepeniu oboch pleurálnych listov

Pojem: 
pleurektómia
Definícia: 

chirurgické odstránenie parietálnej pleury

Pojem: 
Nespecifická (vrozená, přirozená) imunita
Definícia: 

zajišťuje první linii obrany proti infekci. Není závislá na předchozím setkání s antigenem, projevuje se okamžitě po jeho rozpoznání a nezanechává imunologickou paměť. Jedná se především o různé mechanické zábrany (pokožka, řasinky v nose), imunitu sliznic, aktivace komplementového systému a především schopnost fagocytózy (makrofágy, a neutrofilní granulocyty).

Pojem: 
Specifická (získaná, adaptivní) imunita
Definícia: 

představuje souhrn obranných mechanismů specifických pro daný antigen. Kromě genetické výbavy jedince se na jejím vzniku podílí předchozí kontakt s cizorodým antigenem. Mechanismy specifické imunitní odpovědi jsou pomalejší než nespecifické, charakteristickým rysem těchto reakcí je zanechání imunologické paměti - schopnosti organismu reagovat na opakované podání antigenu intenzivnější a rychlejší imunitní odpovědí. Buněčnou složku tvoří T a B lymfocyty, humorální složku především protilátky.

Stránky