Globálny slovník portálu IMED

Jedná sa o novú špecifickú skupinu rizikových novorodencov narodených medzi ukončeným 34. až 36. gestačným týždňom plus 6 dní (medzi 239. až 259. dňom od posledného menštruačného krvácania matky). V anglosaskej literatúre sa používa termín „late preterm“, ktorý zdôrazňuje, že tieto deti sú skôr predčasne narodené a nezrelé, a teda majú zvýšené riziko komplikácií súvisiacich s ich nezrelosťou.

Prechodné tachypnoe novorodencov (TTN, „transient tachypnea of the newborn“) je samo-odoznievajúce ochorenie, ktoré je výsledkom oneskoreného vstrebania fetálnej tekutiny z pľúc.
In utero sú alveoly vyplnené pľúcnou tekutinou, ktorú vytvára epitel pľúc aktívnou sekréciou iónov chlóru. Počas pôrodu zrelý epitel pľúc „prepne“ z aktívnej sekrécie Cl- (a tekutiny) na aktívnu absorpciu Na+ (a tekutiny). Neschopnosť nezrelých pľúc prepnúť zo sekrécie fetálnej tekutiny na jej rýchle vstrebanie spočíva v nezrelosti sodíkových kanálikov v pľúcnom epiteli (ENaC). Pretože iba počas posledných týždňov gravidity získava epitel pľúc schopnosť aktívnej reabsorbcie iónov sodíka prostredníctvom expresie ENaC. Ich maturácia prebieha počas posledných týždňov tehotenstva ako odpoveď na endogénne vyplavenie steroidov a katecholamínov, ktoré je spúšťané najmä pri pôrode. Preto sa vyskytuje TTN častejšie pri pôrode cisárskym rezom.
TTN vymizne zvyčajne bez následkov cca do 24 až 72 hodín. Stav sa spontánne upraví, akonáhle sa perzistujúca pľúcna tekutina vstrebe lymfatickým systémom. Liečba je podporná (zvyčajne postačí oxygenoterapia), diuretiká nie sú účinné a antibiotiká sa po vylúčení infekcie vysadzujú.

Syndróm dychovej tiesne (RDS, „respiratory distress syndrome“) je spôsobený nedostatkom surfraktantu. Preto jeho incidencia RDS klesá so stúpajúcim gestačným vekom.
Vysvetlením je fetálny vývoj pľúc, kedy sa v pneumocytoch II. typu počas sakulárneho štádia začína tvoriť surfraktant. Jeho úlohou je po pôrode udržiavať stabilitu alveolov a zabrániť ich kolapsu na konci exspíria (znížením povrchového napätia podľa Laplaceovho zákona), čím sa výrazne znižuje úsilie potrebné k rozvinutiu alveol.
Základnou zložkou surfaktantu je dipalmitillecitín, ktorého intenzívna produkcia nastupuje tesne pred 36. gestačným týždňom účinkom dozrievania enzýmu fosfocholíncytidyltransferázy (je stabilný pri hypoxii a acidóze). Do 36. gestačného týždňa sa vytvára surfaktant zložený z palmitylmyristoillecitínu, produkovaným prostredníctvom enzýmu metyltransferáza, ktorá ani zďaleka nie je tak stabilná voči hypoxii, hyperoxii a acidóze.

Apnoe je definované ako zástava dýchania trvajúca najmenej 20 sekúnd alebo každé zastavenie dýchania (bez ohľadu na trvanie) sprevádzané bradykardiou, cyanózou, hypotóniou. Incidencia je nepriamo úmerná gestačnému veku – u HNN je vyššia (4 % až 7 %) porovnaním s menej ako 0,1 % u donosených novorodencov.
Predispozícia HNN k apnoe je spojená s nezrelosťou dychového centra v mozgu, zníženým tonusom svalov udržujúcich priechodnosť horných dýchacích ciest, nezrelými receptormi pľúc s následnou paradoxne zníženou vnímavosťou chemoreceptorov na hyperkapniu pri hypoxii (skôr apnoe ako hyperventilácia), atď.