Protokol (chceklist) pozostáva z troch častí: kontrolné položky pred začiatkom anestézie, pred začiatkom operácie a pred skončením operácie. Kontrolujú sa dôležité aspekty procesu, ako je totožnosť pacienta, strana operácie, pripravenosť chirurgického a anestéziologického pracoviska, vykonanie preventívnych postupov. Súčasťou protokolu je riadená komunikácia medzi členmi tímu - vzájomné predstavenie, brífing o očakávaných problémoch a debrífing o priebehu operácie a požiadavkách na bezprostredné pooperačné obdobie.
European Society of Anaesthesiology (ESA) zastrešuje anestéziológiu v Európe. Vznikla v roku 2007 zlúčením Európskej spoločnosti anestéziológov, Európskej anestéziologickej akadémie a Európskej sekcie Svetovej federácie anestéziologických spoločností. Má preto individuálne i kolektívne členstvo národných spoločností. Organizácia sídli v Bruseli, má riadiaci výbor, radu a komisie. Jej cieľom je podpora vysokého štandardu a bezpečnosti anestéziológie v Európe, Každý rok v júni organizuje európsky kongres Euroanaesthesia, jesenný seminár v štátoch východnej Európy, postgraduálne kurzy CEEA, skúšky na Európsky diplom z anestéziológie, poskytuje rôzne vedecké a edukačné granty, organizuje akreditáciou nemocníc, sieť pracovísk pre vykonávanie vlastného výskumu, pripravuje odporúčania. Vydáva mesačne časopis European Journal of Anaesthesiology.
Termínom anginózna bolesť sú označované stenokardie, ktoré sa vyskytujú u ischemickej choroby srdca. Obvykle bolesť vzniká pri námahe (chôdza, chôdza do kopca) alebo pri rozčúlení. Zhoršuje ju chlad, napr. prechod z tepla do zimy. Pri prerušení námahy ustupuje. Môže vznikať ale aj v kľude. Je to tlaková, zvieravá alebo pálčivá plošná bolesť lokalizovaná retrosternálne, niekedy v celom prekordiu. Vystreľovať môže do krku, dolnej čeľusti, ľavého ramena, ulnárnej strany ľavého ramena, ale aj do chrbta a epigastria. Trvá minúty (angina pectoris), pri trvaní dlhšom ako 20 min, hlavne ak sa prejaví v kľude, je potrebné myslieť aj na infarkt myokardu. Intenzita bolesti je však výraznejšia, býva sprevádzaná vegetatívnou reakciou - nauzea, úzkosť, potenie. Reakcia na nitráty podané pod jazyk sa dostavuje u anginy pectoris do 5 min, ak trvá dlhšie , je podozrenie na infarkt myokardu.
Infarkt myokardu (IM) je jedným z prejavov ischemickej choroby srdca. Ide o ischemické ložiskové odumretie časti srdcového svalu, ktoré vzniká pri uzavretí alebo výraznom zúžení v povodí ľavej alebo pravej vencovitej tepny. Vo väčšine prípadov ide o uzáver spôsobený krvnou zrazeninou -trombom práve v mieste zúženej vencovitej tepny. Infarkt myokardu môže postihnúť ľavú aj pravú komoru srdca. Trombus vznikne pri prasknutí aterosklerotického plátu čím zanikne protizrážanlivá ochrana povrchu tepny. Aterosklerotický plát vzniká dlhodobým ukladaním tukových látok do steny cievy, najčastejším podkladom je teda ateroskleróza.
Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne (v zmysle citovaného paragrafu §4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z), ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Choroby srdca a choroby ciev; choroby obehového systému
Choroby srdcových ciev; cievne choroby srdca
Choroby orgánových ciev. Všeobecné označenie pre všetky cievne choroby (artérií, arteriol, kapilár, venúl, vén, lymfových ciest) všetkých orgánov a tkanív. Delia sa jednak podľa orgánov: srdce: kardiovaskulárne; mozog: cerebrovaskulárne; končatiny: extremitovaskulárne; obličky: renovaskulárne a ďalšie. Druhým deliacim kritériom sú cievy: jednak podľa druhu a typu ciev: artériové, mikrovaskulárne, vénové, lymfové; a jednak podľa nozologickej jednotky, napríklad ateroskleróza, vaskulitída, arterioloskleróza, diabetická mikroangiopatia, flebotrombóza a iné. V komplexnej diagnóze treba vždy vyjadriť klinický, etiologický, anatomický a patofyziologický (CEAP) aspekt.
Bludný kruh