<p style="\"text-align:" justify;\"="">mikrosystém oropunktúry vychádza z palpačnej diagnostiky a z terapeutickej stimulácie bodov a somatotopických projekcií vnútorných orgánov. Body sú uložené na sliznici ústnej dutiny, na gingive, hornej a dolnej pere ako aj v koži periorálnej oblasti. Tieto body majú s jednotlivými časťami tela somatotopicky prísne homolaterálne vzťahy a pri niektorých patologických stavoch vykazujú zvýšenú palpačnú citlivosť.
<p style="\"text-align:" justify;\"="">je topograficky presne rozpracovaný mikrosystém aktívnych bodov a reflexných zón na plante a dorze nohy. Prostredníctvom kutiviscerálnych a viscerokutánnych oblúkov majú tieto spojenie s príslušnými orgánmi a časťami tela. Pri ochorení orgánu sa tieto zóny stávajú palpačne citlivejšie až bolestivé a ich stimuláciou možno spätne liečebne zasiahnuť.
<p style="\"text-align:" justify;\"="">základný a najdôležitejší postup tradičnej akupunktúry. Poskytuje dôležité informácie o pôvode ochorenia, celkovom stave pacienta a jeho prognóze i o výbere optimálneho terapeutického postupu. Ide o palpačné vyšetrenie pulzu najčastejšie na arteria radialis na ventrálnej strane zápästí. Vyšetrenie sa vykonáva súčasne na oboch HK v troch pozíciách na povrchu a troch v hĺbke – pri stlačení artérie o 1/2 až 1/3 jej priemeru. Spolu je to 12 pozícií, ktoré projekčne zodpovedajú jednotlivým vnútorným orgánom a orgánovým dráham. Hodnotí sa hlavne amplitúda, napätie, rytmičnosť a frekvencia pulzovej vlny. Povrchový pulz poskytuje informácie o stave dutých orgánov (FU), hlboký pulz o stave plných orgánov (ZANG) ako orgánov združených nad sebou. Pozdĺžne uloženie pozícií rešpektuje zákonitosť teórie Wu-Sing v súlade s tokom energie Qi.
<p style="\"text-align:" justify;\"="">ide o mikrosystém bodov nosovej sliznice ktorý ako prvý opísal nemecký lekár W. Fliess roku 1893. V súčasnosti tu rozlišujeme 4 reflexné zóny:
a) respiračná zóna: je na zadnej časti strednej mušle, predpokladá sa spojitosť tejto zóny s plexus pulmonalis
b) cervikálna zóna: je na zadnej časti dolnej mušle a jej pôsobeniu zodpovedá spojitosť s ganglion cervicale.
c) gastrointestinálna zóna: je v strednej časti dolnej mušle a dáva sa do spojitosti s ganglion mesenteriale superior.
e) urogenitálna zóna: v oblasti hlavy dolnej mušle taktiež súvisí s ganglion mesenteriale superior.
<p style="\"text-align:" justify;\"="">v preklade „ruky a nohy“ je názov asi 4000 rokov starej liečebnej metódy pochádzajúcej z Kórei. Ide o akupunktúrny mikrosystém ktorý funguje na základe systému zhody. Podľa neho sa hlava nachádza na brušku palca, distálny článok palca predstavuje krk, ostatné prsty zodpovedajú končatinám a dlane s chodidlami zodpovedajú hrudníku a bruchu.
Podľa projekcie bolestivých bodov a zón na príslušnej časti ruky a nohy sa lokalizuje chorý orgán. Vyhľadávanie zhody sa vykonáva špeciálnym kovovým pátradlom so zaobleným koncom, kedy sa pri zasiahnutí bodu alebo zóny zhody objaví výrazná bolesť. Terapia sa vykonáva vpichom krátkych ihiel do príslušných bodov.
<p style="\"text-align:" justify;\"="">je modifikáciou akupunktúry kedy sa stimulácia aktívnych bodov vykonáva aplikáciou ultrazvuku ( k samotnému efektu dochádza mikromasážou a miernym prehriatim) . Používané prístroje majú frekvenčný rozsah od 0,8 do 2 MHz a kontaktná plocha aplikačnej hlavice je 1-2 cm2. Spôsoby ošetrenia sú dva. Pri prvom sa ozvučenie aktívneho bodu vykonáva intenzitou 0,3 – 0,5 W/cm2 počas 1 minúty, pri druhom sa hlavicou robia rotačné pohyby nad aktívnym bodom – tu je intenzita vyššia než pri stacionárnom ozvučovaní. Pri akútnych ochoreniach používame nižššie intenzity a kratšie časy a ošetrujeme častejšie – denne, celkovo 10 ošetrení. Pri liečbe chronických ochorení sa používa vyššia intenzita a dlhší čas aplikácie, sedenia sú 2-3 razy týždenne celkovo 12-15 ošetrení.
<p style="\"text-align:" justify;\"="">z japonského ryo – dobre, do – elekrická vodivosť, raku – čiara, je diagnostická a liečebná metóda japonského lekára J. Nakataniho. Tento zistil že v miestach kožnej projekcie akupunktúrnych bodov je elektrický odpor takmer rádovo nižší ako v okolitej koži. Súčasne zistil že čiary ktoré vznikli spojením týchto bodov zodpovedajú dráham akupunktúry. Pozorovania ukázali že všetky zmeny vnútorného prostredia a s nimi súvisiace ochorenia sa formou viscerokutánneho reflexu prejavujú zmenou kožnej vodivosti a meridiány predstavujú citlivé indikátory signalizujúce poruchu príslušného orgánu a jeho závažnosť. Terapeuticky možno stimulovať body so zmenami kožného odporu, ide teda o využitie kutiviscerálneho reflexného pôsobenia.
<p style="\"text-align:" justify;\"="">ide o metodiku diagnostiky a liečebného ovplyvňovania orgánových dráh. Jej podstata spočíva v nahrievaní koncových bodov jednotlivých orgánových dráh na prstoch horných a dolných končatín(najčastejšie moxovou cigarou). Je to vždy prvý alebo posledný bod dráhy. Nahrievanie je zo začiatku príjemné, postupne sa však kumuláciou tepla dostaví pocit pálčivosti – tento čas stopujeme a hodnoty v sekundách zaznamenávame na špeciálne tlačivo. Pri vyhodnocovaní výsledkov sa navzájom porovnávajú párové vetvy danej dráhy vľavo a vpravo. Energeticky prázdna dráha sa prejaví predĺžením času nahrievania.
najstarší a najviac používaný spôsob liečby ktorý ľudstvo pozná. Jej podstata spočíva v stimulácii niektorých miest tela - tzv. akupunktúrnych bodov, ktoré majú vnútornú spojitosť s vnútornými orgánmi, tkanivami, alebo funkciami organizmu vpichom špeciálnych kovových ihličiek.
<p style="\"text-align:" justify;\"="">komplexná diagnostika ktorá sa zameriava najmä na dôkladnú cielenú anamnézu a aspexiu, vyšetrovanie sluchom a čuchom, palpačné vyšetenie (pokožky a poplašných – alarmových bodov), vyšetrenie pulzu na a. radialis (pulzovú diagnostiku), diagnostiku podľa jazyka, symptómovú diagnostiku, metódu Ryodoraku a Akabaneho test.