týkajúci sa proximálnej časti končatiny (ramena alebo stehna); rhizomelické skrátenie končatín = skrátenie končatín prevažne v ramenách a stehnách
týkajúci sa stredovej časti končatiny (predlaktia alebo predkolenia); mezomelické skrátenie končatín = skrátenie končatín prevažne v prdlaktiach a predkoleniach); príklad: syndróm Robinow - nízky vzrast s tvárou bábiky, (vysokým čelom, veľkými očami), mezomelickým skrátením končatín a normálnou inteligenciou
týkajúci sa distálnej, koncovej časti končatiny (ruky alebo nohy); akromelické skrátenie končatín = drobné ruky a nohy, s krátkymi prstami; príklad: Prader-Willi syndróm
Hlboká žilová trombóza (HŽT) a pľúcna embólia (PE) predstavujú odlišné manifestácie rovnakej klinickej entity, ktorú označujeme pojmom venózny tromboembolizmus (VTE). Materiál pre vznik žilového trombu poskytujú fibrín a akumulované erytrocyty, krvné doštičky a leukocyty sa uplatňujú v menšej miere. Vznik žilových trombov je zapríčinený zmenami v koagulačných mechanizmoch, poškodením endotelu cievnej steny, spomalením krvného prúdu a stavom fibrinolytického systému.
Pľúcna embólia vzniká následkom uvoľnenia trombu do cirkulácie. Embolus je krvným prúdom zanesený do pľúcnych artérií, ktoré čiastočne alebo úplne obturuje. Viac ako 70 % pľúcnych embolov má svoj pôvod v panvových vénach a hlbokých žilách dolných končatín. Horná dutá žila, vény v oblasti horných končatín a pravá časť srdca sú menej častým zdrojom embolizácie.
Prevencia je predchádzanie chorobám alebo (v trochu širšom zmysle) preventívna starostlivosť, čiže súbor opatrení (a činností) na predchádzanie chorôb, chýb, zranení a ich následkov a udržovanie optimálneho stavu zdravia, jeho posilňovania a rozvoja.
Rozlišujeme niekoľko typov prevencie:
1 Primárna prevencia
2 Sekundárna prevencia
3 Terciárna prevencia
Primárna prevencia je prevencia, ktorá sa zameriava:
1. nešpecificky na posilňovanie zdravia, aby sa tak posilnila aj obranyschopnosť jedinca a znížil potenciálny výskyt porúch zdravia
2. na špecifické nebezpečenstvo, čiže profylaxiu znižujúcu riziko výskytu porúch. Typickým príkladom je napríklad očkovanie.
Sekundárna prevencia (preventívne zameraná terapia) je súbor opatrení, ktorých cieľom je zabrániť vypuknutiu choroby, ktorú už jedinec prekonal, alebo na zabránenie rozvoja choroby alebo jej komplikáciám, keď je choroba v latentnom štádiu alebo ide o rizikovú osobu. Ako príklad môže slúžiť zmena životosprávy, zákaz fajčenia a pitia alkoholu ako prevencia ďalšieho infarktu myokardu.
Terciárna prevencia je v podstate zdravotná rehabilitácia.
Nefrakcionovaný heparín (UFH) je prirodzená heterogénna zmes mukopolysacharidov s rozdielnou molekulovou hmotnosťou (m.h. 5 000 – 30 000 Da). Má dva druhy účinku – antikoagulačný a antitrombotický. Antikoagulačný účinok je daný schopnosťou potencovať inhibíciu aktivovaného trombínu (FIIa), antitrombotický účinok je sprostredkovaný inhibíciou faktora Xa, oboje po väzbe s prirodzeným inhibítorom antitrombínom. UFH sa v klinickej praxi používa od roku 1937. Z hľadiska dnešných zvýšených nárokov na bezpečnosť antikoagulačnej
liečby má však viac nevýhod – nestabilitu účinku pri väzbe na plazmatické bielkoviny, možnosť aktivácie
krvných doštičiek a vzniku heparínom indukovanej trombocytopénie (HIT). Preto sa dnes v profylaxii,
ale aj v liečbe VTE používajú viac nízkomolekulové heparíny (low molecular weight heparins-LMWH) –
nízkomolekulové frakcie UFH.
LMWH, ktoré tvoria menšie frakcie heparínu (m.h. 3 500 – 8 000 Da), obsahujú pentasacharidové
sekvencie inhibujúce aktivovaný FXa a zodpovedajúce za antitrombotický účinok LMWH. Pomer aktivity antiXa : antiIIa je pre LMWH medzi 1,5 – 6 : 1 v závislosti na druhu prípravku. LMWH nepôsobia tak výrazne antikoagulačne aj preto, lebo vzhľadom k svojej malej molekule neblokujú tak silno trombín. Preto je použitie LMWH v porovnaní s UFH spojené s nižším rizikom krvácania. LMWH majú zníženú väzbu na krvné proteíny
a bunky (endotel a monocyty), čo priaznivo ovplyvňuje ich farmakokinetiku a účinok liečby je
predvídateľnejší. V porovnaní s UFH majú LMWH lepšiu biologickú dostupnosť, pri s.c. aplikácii je
takmer stopercentná. Majú tiež dlhší biologický polčas, umožňujúci s.c. aplikáciu v dlhších intervaloch
ako UFH. Ďalšou výhodou LMWH je to, že slabo reagujú s krvnými doštičkami, a preto menej
často spôsobujú HIT. LMWH majú aj presnejšie definovanú chemickú štruktúru, a preto lepšie
vyhovujú prísnejším požiadavkám modernej farmakoterapie. Na rozdiel od UFH sú LMWH vylučované
obličkami, a preto pri liečbe LMWH treba zohľadniť funkciu obličiek.
Významný z hľadiska účinku LMWH u pacientov s nádorom je predpoklad, že LMWH učinkujú priamo na nádor antiangiogeneticky (proti vaskulárnemu endotelovému faktoru-VEGF, fibroblastovému rastovému faktoru-FGF) a proapoptoticky, antimetastaticky (prostredníctvom modulácie adhézie závislej od P-selektínu) a nepriamo vplyvom na rast nádoru inhibíciou aktivovaných serínových proteáz. Z tohto pohľadu by LMWH mohli mať optimálny
účinok na spomalenie rastu nádoru najmä v prípade nemetastazujúcich nádorov.
Neprimeraná, bezcieľna a slabo organizovaná motorická aktivita, ktorá spôsobuje pacientovi závažné ťažkosti. Agitovanosť je spravidla neintencionálna aktivita vyplývajúca z dezintegrácie psychických funkcií.
Neprimeraná verbálna a / alebo motorická aktivita zameraná voči predmetom, iným osobám (heteroagresia) alebo pacientovi samotnému (autoagresia). Agresia je spravidla intencionálna, teda (aj keď iba povrchne) zamýšľaná aktivita.
Imunitní odpovědˇ zprostředkovaná B a T buňkami po expozici specfickému antigenu, zahrnuje paměťovou složku, rozpoznávací mechanizmy a intermolekulární specficitu. Citované z ALAEDINI A, GREEN PHR. Narrative review: Celiac disease: Understanding a complex autoimmune disorder. Ann Intern Med 2005; 142: s.289-98
Hlavní zásobní protein obilovin, který tvoří mnoho různých druhů s podobnými sekvencemi aminokyselin a biochemickými vlastnostmi. Gluten se dělí na gliadin a glutenin, oba hrají roli ve vzniku céliakie vlivem epitopů glutenu. Termím gluten se často používá genericky k popisu podobných proteinů v žitě a ječměni, které jsou toxické u céliakie. Citované z ALAEDINI A, GREEN PHR. Narrative review: Celiac disease: Understanding a complex autoimmune disorder. Ann Intern Med 2005; 142: s.289-98