Schopnosť imunitného systému rozpoznávať antigény vlastných tkanív a reagovať s nimi.
[ Hořejší, V., Bartuňková, J. Základy imunologie. Triton 2002, ISBN 80-7254-215-X ]
Poškodenie tkaniva alebo orgánu na podklade autoimunitnej reakcie.
[Hořejší, V., Bartuňková, J. Základy imunologie. Triton 2002, ISBN 80-7254-215-X]
Protilátky (cirkulujúce alebo tkanivové), ktoré špecificky reagujú s antigénmi vlastných tkanív. [Buc, M. Autoimunita a autoimunitné choroby. Veda 2005, ISBN 80-224-0867-0]
Autoprotilátky, ktoré špecificky reagujú s jadrovými antigénmi buniek.[Buc, M. Autoimunita a autoimunitné choroby. Veda 2005, ISBN 80-224-0867-0]
Morfologický, opisne definovaný obraz detegovanej autoprotilátky, ktorý je vizualizovaný v imunofluorescenčnom mikroskope. [Bradwell, AR., Hughes, RG. Atlas of HEp-2 patterns, 3rd Edition, ISBN 0704425955,
The Binding Site, 2007), pôvodná citácia z literatúry]
IE znamená infekciu, ktorá vytvára charakteristické vegetácie na endokarde, obvykle na chlopni jej cípoch alebo jej závesnom aparáte, niekedy na defekte septa alebo murálnom komorovom alebo predsieňovom endokarde. Ak infekcia postihuje artério-venózny, artério-artériový skrat či koarktáciu aorty hovoríme o endarteritíde, ktorej klinický obraz je veľmi ťažko odlíšiteľný od endokarditídy, a preto sa na ňu vzťahujú rovnaké náležitosti ako na IE. IE je fatálnym ochorením ak sa nelieči. Všeobecne pri IE ide o kolonizáciu nielen endokardu ale aj protetických chlopní a iných umelých vnútrosrdcových materiálov infekčnými mikroorganizmami.
Preventívny postup antibioticky ale aj nefarmakologický(hygiena kože, dutiny ústnej) s cieľom znížiť vznik rizika infekčnej endokarditíy u definovanej skupiny chorých. Do preventívnej starostlivosti patrí aj sanácia každéhop infektu v organizme.
Pravidelné stomatologické kontroly (2x ročne) rizikových skupín pacientov pre vznik endokarditídy spolu s dôslednou hygienou kože a slizníc a edukáciou pacienta.
Stav, ktorý sa vyznačuje stredným tlakom v pľúcnici ≥25 mmHg.
Podľa klasifikácie z Dana Point (2008) sem patrí
1. pľúcna artériová hypertenzia,
1’. pľúcna kapilárna hemangiomatóza a pľúcna venookluzívna choroba,
2. pľúcna hypertenzia pri postihnutí ľavostranných srdcových oddielov,
3. pľúcna hypertenzia pri ochorení pľúc,
4. chronická tromboembolická pľúcna hypertenzia a
5. pľúcna hypertenzia s nejasnými alebo multifaktoriálnymi mechanizmami.
Na definitívne potvrdenie diagnózy PH je nevyhnutná pravostranná srdcová katetrizácia.